Skombinujte poznávanie kultúrno-historických pokladov regiónu s prechádzkami po unikátnych výtvoroch prírody a vydajte sa napríklad po stopách spišských travertínov. Hornádska a Podtatranská kotlina sú miestami najväčšieho výskytu travertínu na Slovensku. Kameň, ktorý „rastie z vody“, tu vytvoril jedinečné diela pre tých, ktorí chcú vidieť a vedieť viac.

Hrúbka travertínových vrstiev je až 100 metrov! V ich útrobách je opísaných 25 jaskynných priestorov, ani jedna z jaskýň však nie je verejnosti prístupná. Archeológovia evidujú Dreveník ako významné nálezisko od paleolitu až po slovanské hradisko z 9.storočia.Vzácna je aj kvetena a živočíšstvo travertínovej kopy. Pôvodne plochú a celistvú kopu rozrušila voda a vznikli 2 skalné mestá – Peklo a Raj. Cesta pomedzi ich skalné útvary je príjemnou prechádzkou, navyše okraje slovenskej „stolovej hory“ ponúkajú prekrásne výhľady na všetky svetové strany. Na dohľad je niekoľko ďalších travertínových kôp v okolí, zalesnené Branisko, obec Žehra s unikátnym kostolíkom, zapísaným do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako aj Spišský hrad, ktorý tiež, ako inak, stojí na starej travertínovej kope.

Na jej vrchole uprostred pramenitého jazierka s priemerom asi 3 metre nepretržite bublá vyvierajúca zemitá minerálna voda preplynená oxidom uhličitým, takže sa zdá, akoby sa varila. Na okrajoch tohto krátera sa neustále usádzajú vrstvičky pramenitu, ktorý vlastne vytvoril celú kopu a časom sa premenil na travertín. Usadzovaním pramenitu táto živá kopa stále rastie, takže Sivá brada je ojedinelým miestom, na ktorom nám príroda ponúka recept na tvorbu okolitej krajiny.

Pozostatkov neandertálcov sa našlo na svete veľa, ale len málo s takým presným datovaním, preto meno tejto podtatranskej obce dnes nechýba v žiadnej učebnici paleoantropológie na svete. Ešte dnes je možné v Gánovciach vidieť asi 15 m vysokú belavú skalu nepravidelného tvaru, ktorá je chatrným, ale slávnym zvyškom niekdajšej veľkej, 170 m širokej a 20 m vysokej travertínovej kopy zvanej Hrádok. História objavu je fantasticko-dobrodružným pátraním, ktoré nás nakoniec privedie do Podtatranského múzea v Poprade, kde je možné vidieť repliku slávneho výliatku. Originál sa, žiaľ, nenachádza na území Slovenska. Vidieť ho môžeme v Národnom múzeu v Prahe, kde tento vzácny artefakt ostal po rozdelení Československa.

Teplota vody sa pohybuje medzi 22,3 – 25,2 °C. Pažnica vrtu, boky jazierka, ako aj vlastný odtok sú pokryté travertínovým sintrom, ktorý v dĺžke mnoho desiatok metrov vytvára krásne travertínové kaskády, pokryté zelenými riasami. Minerálna voda je číra, zapácha po sírovodíku a má chuť teplej sírnej kyselky. Pôvodne sa mala využívať v blízkom rekreačno – rehabilitačnom zariadení, ale doteraz (vyše 20 rokov) vyteká bez úžitku voľne na povrch.

 Ide o cyklus krajinných sôch a obrazov, ktoré sa pokúšajú prepojiť minulosť s prítomnosťou. Keltský kôň je dielom austrálskeho umelca Andrewa Rogersa. Prvý geoglyf postavil Rogers v Izraeli, ďalšie potom v Turecku, Číne, na Srí lanke a i. Ten náš je 11-ty v poradí. Dielo stálo 10 miliónov korún a autor ho hradil z vlastného vrecka. Umelec pracuje zásadne s miestnymi materiálmi a využíva pritom pracovnú silu chudobných ľudí, ktorým za prácu platí, čím chce zlepšiť ich sociálne postavenie. Geoglyf pod Spišským hradom  má rozmery 100 × 100 m, pričom múr vysoký 1 m, bol postavený z travertínu, vyťaženého v neďalekom lome. Mimochodom, ďalší geoglyf máme v Starom Smokovci…Skombinujte poznávanie kultúrno-historických pokladov regiónu s prechádzkami po unikátnych výtvoroch prírody a vydajte sa napríklad po stopách spišských travertínov.Hornádska a Podtatranská kotlina sú miestami najväčšieho výskytu travertínu na Slovensku. Kameň, ktorý „rastie z vody“, tu vytvoril jedinečné diela pre tých, ktorí chcú vidieť a vedieť viac.