Skombinujte poznávanie kultúrno-historických pokladov regiónu s prechádzkami po unikátnych výtvoroch prírody a vydajte sa napríklad po stopách spišských travertínov. Hornádska a Podtatranská kotlina sú miestami najväčšieho výskytu travertínu na Slovensku. Kameň, ktorý „rastie z vody“, tu vytvoril jedinečné diela pre tých, ktorí chcú vidieť a vedieť viac.
Dreveník
Len pár krokov od parkoviska pod Spišským hradom, vedie chodníček k štátnej prírodnej rezervácii Dreveník (612 m n. m.). Travertínová kopa – skalné mesto s roklinkami a rozoklanými, povážlivo sa nakláňajúcimi vežami. Ide o najväčší a najstarší celistvý travertínový komplex na Slovensku, dlhý asi 2 km a široký priemerne 800 m. Hrúbka travertínových vrstiev je až 100 metrov! V ich útrobách je opísaných 25 jaskynných priestorov, ani jedna z jaskýň však nie je verejnosti prístupná. Archeológovia evidujú Dreveník ako významné nálezisko od paleolitu až po slovanské hradisko z 9.storočia.Vzácna je aj kvetena a živočíšstvo travertínovej kopy. Pôvodne plochú a celistvú kopu rozrušila voda a vznikli 2 skalné mestá – Peklo a Raj. Cesta pomedzi ich skalné útvary je príjemnou prechádzkou, navyše okraje slovenskej „stolovej hory“ ponúkajú prekrásne výhľady na všetky svetové strany. Na dohľad je niekoľko ďalších travertínových kôp v okolí, zalesnené Branisko, obec Žehra s unikátnym kostolíkom, zapísaným do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako aj Spišský hrad, ktorý tiež, ako inak, stojí na starej travertínovej kope.
Sivá brada
Sivá brada je ďalší unikátny prírodný výtvor v blízkosti Spišského hradu. Na rozdiel od Dreveníka je to živá travertínová kopa vysoká asi 25 m. Z geologického hľadiska je veľmi mladá, nakoľko rastie iba 10 000 rokov. Na jej vrchole uprostred pramenitého jazierka s priemerom asi 3 metre nepretržite bublá vyvierajúca zemitá minerálna voda preplynená oxidom uhličitým, takže sa zdá, akoby sa varila. Na okrajoch tohto krátera sa neustále usádzajú vrstvičky pramenitu, ktorý vlastne vytvoril celú kopu a časom sa premenil na travertín. Usadzovaním pramenitu táto živá kopa stále rastie, takže Sivá brada je ojedinelým miestom, na ktorom nám príroda ponúka recept na tvorbu okolitej krajiny.
Gánovce – Hrádok
Malá obec Gánovce ležiaca v Podtatranskej kotline iba 3 km od Popradu sa stala slávnou na celom svete. Prečo? V roku 1926 tu bol urobený fantastický objav! Pri ťažbe v starom travertínovom lome bol nájdený travertínový výliatok mozgovne pračloveka neandertálskeho typu. Vek tohto „skameneného mozgu“ sa odhaduje na 90 – 100 000 rokov! Pozostatkov neandertálcov sa našlo na svete veľa, ale len málo s takým presným datovaním, preto meno tejto podtatranskej obce dnes nechýba v žiadnej učebnici paleoantropológie na svete. Ešte dnes je možné v Gánovciach vidieť asi 15 m vysokú belavú skalu nepravidelného tvaru, ktorá je chatrným, ale slávnym zvyškom niekdajšej veľkej, 170 m širokej a 20 m vysokej travertínovej kopy zvanej Hrádok. História objavu je fantasticko-dobrodružným pátraním, ktoré nás nakoniec privedie do Podtatranského múzea v Poprade, kde je možné vidieť repliku slávneho výliatku. Originál sa, žiaľ, nenachádza na území Slovenska. Vidieť ho môžeme v Národnom múzeu v Prahe, kde tento vzácny artefakt ostal po rozdelení Československa.
Gánovce – gejzír
Vznik travertínu možno aj dnes pozorovať v blízkosti tzv. gánoveckého gejzíru. V rámci hydrogeologického prieskumu minerálnych vôd oblasti Gánoviec bol v roku 1977 umelo navŕtaný do hĺbky 110 m. K chrleniu vody dochádza asi v hodinových intervaloch a oplatí sa počkať 🙂 V okolí vrtu si voda vytvorila jazierko o priemere asi 8 m, hlboké do 0,4 m. Teplota vody sa pohybuje medzi 22,3 – 25,2 °C. Pažnica vrtu, boky jazierka, ako aj vlastný odtok sú pokryté travertínovým sintrom, ktorý v dĺžke mnoho desiatok metrov vytvára krásne travertínové kaskády, pokryté zelenými riasami. Minerálna voda je číra, zapácha po sírovodíku a má chuť teplej sírnej kyselky. Pôvodne sa mala využívať v blízkom rekreačno – rehabilitačnom zariadení, ale doteraz (vyše 20 rokov) vyteká bez úžitku voľne na povrch.
Keltský kôň pod Spišským hradom.
Dielko, ktoré púta pozornosť na svahu hradného kopca Spišského hradu je tiež z travertínu. Je to tzv. geoglyf a predstavuje koňa z keltskej mince. Je súčasťou celosvetového projektu „Rytmus života“, čo je v súčasnosti najväčší sochársky projekt na svete pod záštitou UNESCO. Ide o cyklus krajinných sôch a obrazov, ktoré sa pokúšajú prepojiť minulosť s prítomnosťou. Keltský kôň je dielom austrálskeho umelca Andrewa Rogersa. Prvý geoglyf postavil Rogers v Izraeli, ďalšie potom v Turecku, Číne, na Srí lanke a i. Ten náš je 11-ty v poradí. Dielo stálo 10 miliónov korún a autor ho hradil z vlastného vrecka. Umelec pracuje zásadne s miestnymi materiálmi a využíva pritom pracovnú silu chudobných ľudí, ktorým za prácu platí, čím chce zlepšiť ich sociálne postavenie. Geoglyf pod Spišským hradom má rozmery 100 × 100 m, pričom múr vysoký 1 m, bol postavený z travertínu, vyťaženého v neďalekom lome. Mimochodom, ďalší geoglyf máme v Starom Smokovci…